Stav výskumu nádorovej choroby na ÚEO SAV z domáceho a medzinárodného hľadiska
Stav výskumu	ÚEO SAV
Rakovina je choroba génov. Nádory vznikajú v dôsledku porúch v signa- lizačných molekulových dráhach kontrolujúcich rast a delenie buniek. Poškodenia vznikli dôsledkom mutácií génov. Pri mnohostupňovom procese vzniku nádorov hrajú hlavnú úlohu štyri skupiny génov a to onkogény, nádorové supresorové gény, mutátory – gény DNA opravy a produkty génov, ktoré ovplyvňujú okolie už vzniknutého nádoru.	Všetky štyri smery základného výskumu z tohto konštatovania sú zastúpené na Ústave experimentálnej onkológie SAV. Dva onkogény a to myb a RET sú predmetom štúdia, myb z pohľadu molekulárnych mechanizmov, ktoré vedú k zmene protoonkogénu myb na nádorový onkogén a RET ako gén zodpovedný za dedičnú predispozíciu k medulárnemu karcinómu štítnej žľazy.
Mutácie nádorových supresorových génov vedú k progresii nádorov a k vzniku dedičnej predispozície k vzniku nádorovej choroby určitých typov.	Na našom pracovisku sú laboratória, ktoré sa tejto problematike venujú a má to aj praktický dopad na jedincov rizikových rodín.
Zmeny v procesoch DNA oprav v dôsledku mutácií sú nesmierne dôležité pri vzniku a progresii nádorov. Existuje široké spektrum syndrómov, ktoré sú v priamom kauzálnom vzťahu k zvýšenej incidencii nádorového ochorenia ľudí.	Výskum molekulových mechanizmov DNA opravy má na ústave doslova povedané historické miesto. Štúdium mechanizmov opravy napr. dvojreťazcových zlomov DNA, DNA-platinových komplexov, alkylačných poškodení DNA na ústave má za cieľ zlepšiť chemo- a rádioterapiu nádorov.
Za úmrtnosť na nádorové choroby nie sú väčšinou zodpovedné primárne nádory, ale hlavne metastázy, ktoré pre svoj vznik potrebujú modifikovať okolie nádoru.	Problematika metastázovania je experimentálne pokrytá laboratóriom ústavu. Arteficiálny model kože, vyvinutý na našom ústave, slúži na štúdium signálnych dráh, ktoré sa na procese metastázovania zúčastňujú.
Základný výskum vzniku nádorov a ich progresie odhalil aj tú skutočnosť, že nádorová choroba tu bude bez ohľadu na to aký pokrok ľudstvo dosiahne. Z toho vyplýva, že incidencia sa dá ovplyvniť primárnou prevenciou, t.j. odstránením pokiaľ možno najväčšieho množstva faktorov, ktoré ho vyvolávajú. Aby sa dala primárna prevencia fundovane usmerňovať je potrebné mať k dispozícia techniky, ktoré dovoľujú stanoviť potenciálnu karcinogenitu chemických látok.	Pracovníci viacerých laboratórií využívajú najmodernejšie metódy detekcie genotoxických účinkov chemických látok. Súčasťou výskumu je štúdium geneticky podmienenej susceptibility jedincov k chemickým karcinogénom. Polymorfizmus napr. v reparačných a biotransformačných génoch spôsobuje variáciu v enzymatickej výbave, ktorými človek reaguje nielen na xenobiotiká ale aj na chemoterapiu.
Chemoprevencia je ďalším faktorom primárnej prevencie, ktorý môže pozitívne ovplyvniť incidenciu nádorov.	Štúdium mechanizmov chemo- prevencie prirodzenými látkami je v záujmu niektorých laboratórií.
Druhou možnosťou riešenia nádorovej choroby je sa snažiť zmeniť mortalitu. Aj keď pokrok v liečbe nádor posunul hranicu vyliečiteľnosti na úroveň niečo cez polovičku, stále v najpočetnejších typoch ľudských nádorov je stav neuspokojivý a preto onkologický výskum musí vyvinúť také liečebné postupy, ktoré síce rakovinu nevylieči definitívne, ale umožní ju opakovane liečiť, tak aby sa premenila na chronickou chorobou tak ako je napríklad hypertenzia alebo diabetes.	Ústav má laboratórium, ktoré sa zaoberá experimentálnou chemo- terapiou a nasmerovaná chemoterapia na blokáciu poškodených molekulových dráh bude v ich vedeckom záujmu. Pracovníci ústavu ovládajú metodické postupy, ktoré dovoľujú stanoviť expresiu génov v nádore, na ktoré je nasmerovaná blokačná chemoterapia novými menej toxickými liekmi. Chemoterapia tohto druhu úzko súvisí s apoptózou, ktorá je tiež v záujme vedeckých pracovníkov ústavu.
Pokrok v liečbe nádorov vyžaduje vývoj nových liečebných modalít a nových spôsobov cielenej aplikácie liečiv.	Tradičný výskum retrovírusov na ÚEO SAV postupne prešiel do výskumu konštrukcie a využitia retrovírusových vektorov na génovú terapiu. Okrem toho výskum mezenchymálnych kmeňových buniek derivovaných z kostnej drene ako potenciálnej liečebnej modality sa úspešne na ústave začína.
Ak náplň onkologického ústavu má byť správne nasmerovaná v duchu súčasných svetových trendov musí sa experimentálny ústav snažiť zúčastňovať na translačnom výskume.	Čiastočne sa tak deje na úrovni detekcie genetickej nádorovej pre- dispozície u členov rizikových rodín u niektorých nádorových syndrómov už niekoľko rokov. Imunofenotypizácia nádorových buniek, ktorá sa na ústave vykonáva dlhé roky prispieva k zlepšeniu diagnostiky krvných malignít.
Snahou ústavu je rozšíriť translačný výskum aj na nové liečebné modality, ktoré vznikajú. Je otázkou času kedy tieto prístupy sa budú musieť zaviesť do kliniky aj u nás vo väčšej miere. Dobré vzťahy ÚEO SAV s hlavnými klinickými onkologickými pracoviskami v Bratislave, akými je Onkologický ústav sv. Alžbety a Národný onkologický ústav sú k tomu dobrým predpokladom. Všetky laboratória (oddelenia) ÚEO SAV, sú dlhé roky etablované na ústave, majú dobrú úroveň, majú medzinárodnú spoluprácu, zahraničnú podporu a granty. Svedčia o tom údaje o zahraničnej spolupráci, o účasti na projektoch 5.RP EÚ a na snahe sa zapojiť do projektov 6.RP.
Koncepcia Ústavu experimentálnej onkológie SAV na ďalšie 4 roky
Koncepcia ústavu experimentálnej onkológie SAV nepotrebuje žiadne veľké zmeny, stačí aby sa udržala jeho kvalita. Pracovisko v celej svojej histórii bolo schopné sa veľmi pružne prispôsobiť novým smerom výskumu, bolo vždy silne molekulárno-biologicky orientované, čo je základ molekulárnej onkológie, od ktorej sa očakáva zlepšenie v prežívaní onkologických pacientov.	Bude potrebné podporiť štúdium kmeňových buniek ako veľmi nádejnej potenciálnej liečebnej modality a to nie len v onkológii. Pre tento typ výskumu sú na našom pracovisku potrebné laboratórne podmienky, intelektuálne zázemie, skúsenosti s kultiváciou buniek in vitro a záujem klinických pracovníkov. Aj dostupnosť pupočníkovej krvi z Ústavu transfuzológie, kostnej drene z Národného onkologického ústavu a Ortopedickej kliniky sú dobrým predpokladom k úspechu.
Prirodzeným doplnkom významných európskych onkologických ústavov je nádorový register. Ako nadštandard pre onkologický ústav je byť editorom časopisu.	ÚEO SAV sa môže pochváliť veľmi dobrým nádorovým registrom, ktorý aj na tomto pracovisku vznikol. NEOPLASMA ako medzinárodný časopis, ktorý ústav vydáva, je plne integrovaný do svetovej onkologickej periodickej tlače, jeho kvalita, vyjadrená impakt faktorom, sa zlepšuje.
Moderným výskum nádorovej choroby obzvlášť na genomickej úrovni vyžaduje značné množstvo finančných prostriedkov.	Pracovníci ÚEO SAV dokázali úspešne získavať granty z domácich agentúr (VEGA, z celoslovenskej agentúry pre podporu vedy a techniky). V tomto roku ÚEO SAV uspel v súťaži o štátny projekt „Genomika nádorovej choroby“. Z mimorozpočtových zdrojov získavame finančné prostriedky z našej Nadácia pre výskum rakoviny a Ligy proti rakovine SR. Zahraničné granty tiež prispievajú k financovaní výskumnej aktivity pra- coviska.